Kým som šila iba sama na seba, šijací stroj a všetko naokolo som si rozkladala na stôl v kuchyni. Kupovali sme ho schválne väčší, nech sa na ňom dá pohodlne pracovať, otvoriť počítač a pracovať a vytiahnuť šijací stroj a pracovať, sú však dve rozdielne veci. Hlavne čo sa priestoru, bordelu a špendlíkov na zemi týka.
Takto pred rokom, začiatkom mája, mi neostávalo nič iné, len vytvoriť si niečo “vlastné”. Aj keď doma, v relatívne pokojnom rohu, hneď vedľa postele. A s tým, že si človek nemá nosiť prácu tam, kde spí, na mňa nechoďte!
To najdôležitejšie, čo mi mal môj kútik poskytovať, bolo:
-
súkromie (aspoň na jedny dvere od štvorročného syna a umývačky riadu, ktorá potrebovala stále vyložiť a naložiť)
-
dosku na žehlenie (dovtedy som žehlila na kachličkách a uteráku na zemi)
-
vlastný (!) pracovný stôl
-
prehľadné poličky a šuplíky
-
útulnosť
Väčšinu vecí, ktoré by malo šicie miesto čo sa nástrojov týka obsahovať, som mala:
-
šijací stroj
-
malé nožničky na odstrihávanie nití
-
relatívne dobrú naparovaciu žehličku
-
špendlíky a kamene na prichytávanie strihu na látky
-
náhradné nite, ihly, gumy, …
-
strihový papier a nožnice, ktorým papierové strihy strihám
-
vešiaky
Doska na žehlenie
Tvorím zo starých, často vyšívaných, látok a obrusov, náš byt je z veľkej časti zariadený starým nábytkom a priestoru som nemala nazvyš, takže tomu celému predchádzal moodboard a hľadanie po bazároch. Vedela som, že sa nezvládnem dlhodobo pozerať na novú žehliacu dosku a kupovať si ju na pár mesiacov, kým nájdem tu pravú, mi nedávalo zmysel. Našťastie sbazar, vlastne ako skoro nikdy, nezklamal.
Pracovný stôl
Druhým kameňom úrazu bol stôl. Potrebovala som niečo nižšie, aby som si na neho mohla položiť šijací stroj a šiť vystretá, s rukami v aspoň približne pravom uhle. Našťastie sa v minulosti na sedenie podobne náročné zamestnania vykonávali bežne a bazáre sú plné stolíkov, na ktorých kedysi stáli písacie stroje. Podmienky boli rovnaké - rovný chrbát, nižší stôl a stroj na ňom. Na stole sa snažím mať pri šití iba tri veci, šijací stroj, nožničky na odstrihávanie a košík na odstrižky. Písala som o ňom v článku o zvykoch, ktoré je dobré osvojiť si pri šití hneď na začiatku a držím sa ho.
Prehľadné poličky šuplíky
V šuflíkoch v stole držím najčastejšie používané nite (biele a krémové), náhradné patky a ihly, meter, nožničky a čestné miesto majú krajčírske nožnice, ktoré sú položené osve. Viz. článok o výbere a čo najdlhšom živote nožníc. Kartotékový stôl doplnila menšia kartotéka na látky a nie je náhodou, že rovnakú, len väčšiu, nájdete v showroome Tokyo Tools. Moje kroky na sbazar viedli až potom, čo som ju videla u nich.
Útulnosť
Kamarát Instagram. Rada na ňom sledujem tvorivých ľudí a ich miesta, kde to celé vzniká, si ukladám. Malinké kamrlíky, stoly v rohu izby, vlastné ateliéry s vchodom z ulice aj celé poschodia, vždy ide o to jediné. Obklopiť sa vecami, ktoré k nám hovoria, ktoré o nás niečo hovoria, ktoré náš inšpirujú a dobre sa nám na ne pozerá. Asi preto mi vôbec nevadí otvoriť ráno oči a vidieť svoje “pracovné miesto”. Je útulné, je moje, občas upratané (ak mám pred sebou viac nepracovných dní v rade, odkladám žehliacu dosku aj všetky látky na miesto), občas s prehodenými vecami na dokončenie.
Čoho sa však držím za každých okolností je príprava izby na spánok. Nech mám akokoľvek vyčerpávajúci deň, zakaždým si upracem odstrižky a povysávam celú izbu. Zasúvam stoličku, žehliaca doska putuje čo najbližšie k stolu, žehlička za záves pod okno a šijací stroj prikrývam látkou. Ráno sa to stane celé zas, zas ten tvorivý bordel všade naokolo, odjakživa však neviem zaspať v neporiadku a tak to radšej ani nepokúšam. Jedna izba, dva svety.
Tokyo Tools 2024 ©